Obce
Železná Breznica
Hronská Breznica
Dubové
Bacúrov
Presný dátum vzniku obce nepoznáme. Je však isté, že v prvej polovici 13-teho storočia bola už väčšou obcou, pretože už v roku 1239 stál v obci gotický kostol. Zmienka o nej je v záznamoch z roku 1225, 1239 a spomína sa aj v Diplóme z roku 1254. Najprv sa spomína ako Bucha, obec cudzincov, postupným maďarizačným vplyvom sa nazývala Búcs. Skutočnosť, že neďaleko Komárna je tiež obec Búcs, prinútila vrchnosť dať jej v XVIII. storočí prímenie Zólyom Búcs – Zvolenská Buča. Po roku 1918 sa volá Buča a od roku 1928 Budča
Obec
leží
v obci, ktorá datuje svoj zrod roku 1424. Pôvodne patrila Dobronivskému panstvu. Dejiny obce skytajú obraz neustáleho zápasu jej obyvateľov o prežitie, či každodennú skyvu chleba. Rabovali ju Turci. Nešetrili vojská pri rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie. Preťažko bolo počas druhej svetovej vojny, no najmä po čiastočnom potlačení Slovenského národného povstania a pri prechode frontu roku 1945.
Naša obec sa môže pochváliť kultúrnym domom, ktorý slúži na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia napr. zábavy, karnevaly, svadby, prednášky a pod. Je spojený s Obecným úradom, kde má sídlo aj Miestna knižnica. V jej depozitári je veľké množstvo kníh z oblasti historickej, športovej, beletria, rôzne encyklopédie a pod. Navštevuje ju mnoho občanov a hlavne deti.
Obec Turová je v rámci bývalého okresu Zvolen reprezentovaná aj futbalovým klubom Sokol Turová, ktorý je účastníkom II. Triedy. Môže sa chváliť poprednými miestami v tabuľke. V jeho réžii je ihrisko, šatne s príslušenstvom a asfaltové ihrisko, ktoré slúži na športové aktivity občanov napr. mini futbal, tenis, volejbal a pod.
V poslednom období bol schválený územný plán rozvoja obce Turová do roku 2032. Je do budúcnosti možnosť výstavby nových rodinných domov, bytoviek ako aj možnosť vytvorenia umelého jazera, ktoré by malo slúžiť na rekreačno-turistické vyžitie.
Do katastra obce Turová patrí aj časť Bieňa – chatová oblasť. V nej by mal byť vybudovaný lyžiarsky vlek a rekreačné zariadenia.
O jaskyni vo Farskom jarku sa predpokladá, že bola obývaná pravekým človekom. Za prvej ČSR sa tu našla kamenná sekerka, pochádzajúca z neskorej doby kamennej /eneolit – okolo r.1900 až 2000 pred Kristom/. Archeologický výskum, ako aj prieskum nebol vykonaný a je pravdepodobné, že jaskyňa zatiaľ nevydala všetky svoje tajomstvá.
Počiatočné
dejiny obce Tŕnie
sú spomínané v kanonickej vizitácii z roku 1829, kde sa píše, že
fara existovala ešte pred rokom 1239. Z čoho možno usúdiť, že samotná
obec už musela existovať pred týmto dátumom. Na starobylosť obce poukazujú
tiež zoznamy pápežských decimátov, kde sa fara
spomína v rokoch 1332 – 1337. V 14.storočí bola v obci
zriadené mýtnické miesto pre kupcov, ktorí prichádzali do Zvolena od
Kremnice a Turca.
Obec
Tŕnie patrila kráľovskému
domu vo Zvolene. Svedčí o tom zmienka z roku 1424, kedy sa Tŕnie
spomína ako
„villa THERNYE ad domum Soliensem“. V roku 1675 sa spomína mor. Táto
choroba sa najskôr objavila v Železnej Breznici a odtiaľ sa rozšírila
aj do Tŕnia.
V cirkevných záznamoch sa spomína malá dedinka OSTROLUKA už v roku 1280. V pápežskom zozname daňovníkov z roku 1332 sa obec nazýva STROLUCA. Cez obec viedla obchodná cesta a od roku 1393 tu bola zriadená mýtna stanica. Kráľ Žigmund v roku 1420 priradil Ostrú Lúku spolu s ostatnými susednými obcami k Dobronivskému hradu. Obec sa nevyhla ani tureckým nájazdom, pretože sa chceli do Zvolena dostať z údolia riečky Neresnica cez susednú obec Breziny. Cestou v roku 1575 vyplienili neďaleký majer Gunda, ktorý patrí k obci Ostrá Lúka. Odvliekli 18 ľudí a tých, ktorí sa vzpierali sťali. Aby sa obyvatelia vyhli takýmto tragédiám rozhodli sa platiť Turkom poplatky. Názov obce prechádzal rôznymi premenami až kým sa neustálil od roku 1927 na názve OSTRÁ LÚKA.
Ostrá Lúka patrí k menším obciam Zvolenského okresu. Leží na náhornej planine neďaleko rieky Hron v Slovenskom stredohorí, na hranici Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny, vo výške 440 m nad morom. Do obce sa m môžeme dostať z dvoch smerov. Zo smeru Zvolen – Bratislava prejdením železničného priecestia neďaleko od Budče a cez most ponad rieku Hron po kľukatej ceste s veľkým prevýšením v dĺžke asi 5 km. Na tejto ceste sa každoročne konajú preteky automobilov do vrchu. Z druhej strany sa dostaneme do obce od Brezín zo smeru Krupina – Zvolen. V katastri obce ja najvyšíí vrch Vápená vo výške 680 m nad morom. Západne od obce sa nachádza prameň vody „Červený kameň“, ktorý má výnimočnú kvalitu. Pramenitá voda vyviera z hĺbky 300 m a preteká cez zlaté a strieborné rudy štiavnických hôr. V obchodnej sieti ju poznáme ako kojeneckú vodu, ktorá nemá na Slovensku konkurenciu.
Ostrú Lúku v mnohom preslávil rod Ostrolúckych. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Jeden z najstarších členov rodu Juraj bol v rokoch 1512 – 1518 podžupanom Zvolenskej stolice. Vplyvným feudálnym pánom bol aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela počas pobytu u strýka Gustáva v Zemianskom Podhradí spoznala Ľudovíta Štúra. Vzdelaný Štúr si získal priazeň Adelky a jej rodičov. Otec Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847. Adelka pochopila Štúrove ciele a ideály, hoci nenaplnená láska k milovanému mužovi ju bolestne zraňovala. Ich vzťah opisuje Ľudo Zúbek v knihe Jar Adely Ostrolúckej. Adela Ostrolúcka zomrela vo Viedni na týfus ako 28-ročná a pochovaná je v rodinnej hrobke v obci Ostrá Lúka. Rod Ostrolúckych býval v obci do 2. svetovej vojny. V barokovom kaštieli je umiestnený Štátny okresný archív, ktorý spravuje vyše 400 archívnych fondov z rokov 1238 – 1985. Medzi unikátne dokumenty patrí napríklad listina kráľa Bélu IV. z roku 1238. Na pamiatku Adelky Ostrolúckej bol na mieste rodinnej hrobky postavený pamätník v roku 1967 pri príležitosti 3.ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen.